História Valencie

Píše sa 18 marec 1919. V centre hlavného mesta rieky Turie, v bare Torino vznikla idea vytvorenia futbalového klubu s názvom Valencia Club de Fútbol S.A.D. Prvý prezident Octavio Augusto Milego Díaz bol zvolený so šťastím: hod mincou pomohol rozhodnúť medzi ním a Gonzalom Medinom Pernásom. Na hranie futbalu potreboval klub aj vlastný futbalový stánok. Kúpenie štadiónu bolo dohodnuté 16 januára 1923. Názov bol Mestalla. Vlastníkom pozemku bol Barón z Belleveru. Kedže klub nemal dosť peňazí, štadión si požiadal na splátky. A splácal dlh dobrými výsledkami. Mestalla bol drevený štadión. Na ihrisku dokonca nebola ani tráva, iba hlina. 20. mája 1923 sa hral prvý zápas na štadióne Mestalla. Proti Valencii stál mestský rival Levante. Štadión bol pokrstený výhrou 1-0. Gól strelil Arturo Montes. Stal sa prvým hráčom, čo skóroval na Mestalli. Výťažok bol venovaný charitnému stredisku. Zápas sledovalo 17 000 divákov. V sezóne 1926-1927 už bola na ihrisku tráva a bola vybudovaná nová hlavná tribúna.

Historicky prvá zostava týmu s prezývkou CHE alebo CHESter (čester) pozostávala z hráčov prevažne z Valencie: Marco, Peris, Julio Gasco, Marzal, Llobert, Ferré, Fernandés, Umbert, Martinéz Ibarra, Aliaga, Arturo Montes a Gomes Chuaneda. Valencia produkovala typ hry s dobrou obranou a rýchlym prechodom do útoku, čo im zostalo až doteraz. Valencia sa po svojom vzniku rýchlo dostala do pozornosti médii a keď v sezóne 1931-1932 prvýkrát obliekli dres s nášivkou na rukáve LFP, čiže Lige de Futból Profesional, hneď v nej skončila na siedmom mieste. Najlepšie obdobie zažila Valencia v rokoch 1941-1947 keď sa stala trikrát majstrom Španielska a raz víťazom španielskeho pohára Copa del Rey. Valencia sa stala postupne tretím najúspešnejším týmom Španielska, keď vykukla spod nadvlády vtedy Atletica Madrid, Barcelony a Realu Madrid. Ďalším úspešným obdobím boli roky 1961 a 1962 keď vyhrali dvakrát po sebe pohár UEFA.

Nová éra pre klub s Mestally nastala v sezóne 1992, ktorú začala ako Sporting Limited Company (niečo ako klub s ručením obmedzeným). Od roku 1992 začalo päť rokov veľkých otrasov, behom ktorých nasledoval neodvratný úspech ekonomického manažmentu riadeného Arturem Tuzóne. Ale aj cez to prehra v Karlsruhe (UEFA) znamenala začiatok konca jeho pobytu na poste prezidenta Valencie. V sezóne 93-94 odštartovala Valencia skutočne dobre pretože sa rýchlo dostala na čelo La Ligy ale aj úspešne pokračovala v pohári UEFA, kde nakoniec bola vyradená celkom Nantes, v pozadí stáli mladí futbalisti ako Loko, Makelele, Karembeu a Pedros. Toto leto podpísala valencia kontrakt s Predragom Mijatovičom ktorý bohužiaľ opustil klub za zlých okolností. Ako líder ligy nastúpila Valencia k odvetnému zápasu pohára UEFA,  prvý zápas vyhrala 3-1 ale v druhom Hidinkovy zverenci podľahli 0-7 a utrpeli najväčšiu porážku v histórii klubu! Hráči sa nedokázali z tejto prehry spamätať a cez víkend podľahli v lige v Gijone.

Francisco Real, ktorý bol v tej dobe členom technického sekretariátu klubu vymenil Guusa Hiddinka s tím, že nemohol morálne viesť tým po piatich prehrách za sebou. Vymenil ho Héctor Núnez, uruguajský bývalý dobrý útočník ktorý v šesťdesiatych rokoch hral za Valenciu. V riaditeľstve začínali vznikať trhliny okolo financií, čo vyústilo až k odchodu prezidenta klubu Tuzóna. Ten bol na krátku dobu vystriedaný Melchorem Hoyosem. Pri neskorších voľbách bol zvolený Francisco Roig. Behom tejto doby bola Lubovi Penevovi, hviezde týmu nájdená rakovina, s ktorej sa neskoršie šťastne vyliečil. Vtedy ešte veľmi mladý Gaizka Mendieta prestúpil do Valencie, kde sa už v prvých zápasoch ukázal v dobrom svetle a stal sa najväčšou hviezdou týmu v histórii. Deviateho apríla 1994 bol znovu zvolený do funkcie prezidenta klubu  Francisco Roig. Hned po príchode opäť zamestnal Guusa Hidinka do funkcie trénera a vyhodil Jesúse Martineze, riaditeľa technickej prevádzky. Valencia sa upokojila a ukazovala lepší futbal aj lepšie výsledky. Ďalším úlovkom Valencie bol vtedy reprezentačný brankár Španielska, Andoni Zubizarreta. V sezóne 95 si Valencia prišla po výhru v pohári, aj keď kuriozitou bolo, že cez finále neviedol Valenciu žiadny tréner. Najlepšie obdobie tohto desaťročia boli sezóny 1999/2000 a 2000/2001, keď sa prebojovali do finále LM ale v ani jednom neuspeli. Prvý krát nestačili na Real Madrid (0-3) a druhý na penalty s Bayernom Mníchov 1-1 a 4-5 na penalty. V súčasnosti patria k Európskej špičke. Rok 2004 bol pre Valenciu znovuzrodením, keď vyhrali domácu ligu ako aj pohár UEFA vo finále s Olympique Marseille. Valencia má teraz až šesticu hráčov reprezentujúcu Španielsko a vtom aj vychádzajúcu hviezdu Davida Villu. Opiera sa hlavne o brankára Caňizaresa, argentínčanov Aimara a Ayalu potom Villu,Baraju,Albeldu,Vicenteho,Marchenu a Miguela. 

Víťaz ligy :1941-1942, 1943-1944, 1946-1947, 1970-1971, 2001-2002, 2003-2004

Copa del Rey: 6 1941, 1949, 1954, 1967, 1979, 1999

Španielsky superpohár : 1 1999

Recopa: 1 (1980)

UEFA: 3 1962, 1963, 2004

Európsky superpohár : 2 1980, 2004